Biológia potravinovej mole - vijačka múčna

Potravinová moľa alebo Vijačka múčna má dĺžku tela 10-14 mm a v rozpätí krídel meria 20-25 mm. Predné krídla sú olovnato-sivé s viac alebo menej zreteľnými tmavými škvrnami. Zadné krídla sú žltobiele až sivobiele s tmavými žilkami, sú omnoho väčšie ako predné a sú trojuholníkového tvaru a po zadnom okraji majú pomerne dlhé štetinky. Vijačka múčna prezimuje v štádiu húseníc v riedkom zámotku. Prvé jedince sa môžu objavovať už koncom februára. Hromadné liahnutie dosahuje svoje maximum v mesiacoch máj a jún. Vo vykurovaných skladoch sa môže rozmnožovať počas celého roka. Húseničky poškodzujú z vonku obilné zrná, múku, krupicu, cestoviny, sucháre a iné a pritom vylučujú zo slinnej žľazy akési 'hodvábne' vlákna, ktorými jednotlivé zrná alebo častice múky spriadajú do hrudiek. Zdržiavajú sa na povrchu obilných hromád alebo na povrchu uskladnenej múky a môžu prenikať do hĺbky 10-15 cm. Táto vrstva môže byť pri silnom výskyte vijačky úplne stmelená do súvislej vrstvy. Celkový vývoj pri priemerných podmienkach trvá jednotlivo: vajíčko 10 dni, húsenica 64 dní, kukla21 dní. Dokopy je to celkom 96 dní. Do roka má vijačka múčna v chladných skladoch 2 generácie ale v mlynoch a v nepretržitých prevádzkach môže mať až 4 generácie.

Zdroj: wikipedia - free encyklopedia